[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.punks.sk\/technika\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.punks.sk\/technika\/","headline":"Technika","name":"Technika","description":"V oblasti biol\u00f3gie a mikrobiol\u00f3gie spolo\u010dnos\u0165 dosiahla ve\u013ek\u00fd pokrok, preto\u017ee vedci nie len, \u017ee predl\u017euj\u00fa \u017eivot, ale ho aj vytv\u00e1raj\u00fa. Ke\u010f sa povie v\u00fdraz \u201cvytv\u00e1ra\u0165 \u017eivot\u201c, nie je to pre n\u00e1s ni\u010d v\u00fdnimo\u010dn\u00e9, preto\u017ee denne sa rodia deti po celom svete a vytvori\u0165 die\u0165a, a teda aj \u013eudsk\u00fd \u017eivot nie je \u017eiadna veda. Ale okrem...","datePublished":"2018-07-04","dateModified":"2023-04-28","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.punks.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.punks.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/0379e0c919e89f337c2f51ff1404922f8441b43281fb91f3719df99f70b9888f?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/0379e0c919e89f337c2f51ff1404922f8441b43281fb91f3719df99f70b9888f?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"punks.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.punks.sk\/wp-content\/uploads\/img_a290765_w2024_t1536074916.jpg","url":"https:\/\/www.punks.sk\/wp-content\/uploads\/img_a290765_w2024_t1536074916.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.punks.sk\/technika\/","wordCount":392,"articleBody":"V oblasti biol\u00f3gie a mikrobiol\u00f3gie spolo\u010dnos\u0165 dosiahla ve\u013ek\u00fd pokrok, preto\u017ee vedci nie len, \u017ee predl\u017euj\u00fa \u017eivot, ale ho aj vytv\u00e1raj\u00fa. Ke\u010f sa povie v\u00fdraz \u201cvytv\u00e1ra\u0165 \u017eivot\u201c, nie je to pre n\u00e1s ni\u010d v\u00fdnimo\u010dn\u00e9, preto\u017ee denne sa rodia deti po celom svete a vytvori\u0165 die\u0165a, a teda aj \u013eudsk\u00fd \u017eivot nie je \u017eiadna veda. Ale okrem prirodzen\u00e9ho tvorenia \u013eudsk\u00fdch \u017eivotov, s\u00fa tu \u017eivoty vytvoren\u00e9 v\u010faka vedcom a v\u010faka technike, ktor\u00fa t\u00edto vedci pou\u017e\u00edvaj\u00fa. V laborat\u00f3ri\u00e1ch dok\u00e1\u017eu vytvori\u0165 \u017eivot bez toho, aby spojili mu\u017ea a \u017eenu. Dok\u00e1\u017eu to v\u010faka mnoh\u00fdm technick\u00fdm pokrokom a vyn\u00e1lezom. Najviac diskutovanou t\u00e9mou v tejto oblasti je klonovanie. Klonovanie organizmov znamen\u00e1 vytv\u00e1ranie nov\u00fdch organizmov s rovnakou genetickou inform\u00e1ciou ako m\u00e1 bunka, pod\u013ea ktorej vedci klonuj\u00fa. Toto klonovanie robia za pomoci DNA, s ktor\u00fdm pracuj\u00fa a r\u00f4zne ho pretv\u00e1raj\u00fa, tak, aby organizmus mal po\u017eadovan\u00fd tvar a ve\u013ekos\u0165. Vyn\u00e1lez v molekulovej biol\u00f3gi\u00ed m\u00f4\u017ee by\u0165 pou\u017eit\u00fd na tvorbu org\u00e1nov a \u013eudsk\u00e9ho \u00fastrojenstva alebo na opravu tkan\u00edv alebo na nahradenie po\u0161koden\u00fdch tkan\u00edv. Po\u0161kodenie tkaniva nie je vidite\u013en\u00e9 \u013eudsk\u00fdm okom, a preto sa pou\u017e\u00edva \u010fal\u0161\u00ed v\u00fdznamn\u00fd vyn\u00e1lez v oblasti biol\u00f3gie a t\u00fdm je mikroskop. Mikroskop je d\u00f4le\u017eit\u00fd, preto\u017ee n\u00e1m umo\u017e\u0148uje vidie\u0165 aj to, o \u010dom nevieme, \u017ee existuje. M\u00f4\u017eeme vidie\u0165 a presk\u00fama\u0165 mikroorganizmy, ktor\u00e9 nie s\u00fa vidite\u013en\u00e9 vo\u013en\u00fdm okom. Technika je v tomto smere ve\u013ek\u00fd pomocn\u00edk, preto\u017ee v\u010faka r\u00f4znym pr\u00edstrojom vedci dok\u00e1\u017eu takmer v\u0161etko. Taktie\u017e v tejto oblasti vedci dok\u00e1\u017eu pomocou pr\u00edstrojov pracova\u0165 s \u013eudsk\u00fdm telom a vedia ovplyvni\u0165 jeho myslenie. Dnes u\u017e sa vedia vedci dosta\u0165 do sveta snov \u010dloveka, vedia pr\u00eds\u0165 na to, na \u010do dan\u00fd \u010dlovek mysl\u00ed, a to v\u0161etko iba v\u010faka pr\u00edstrojom. Okrem toho, vedci dok\u00e1\u017eu za pomoci r\u00f4znych merac\u00edch pr\u00edstrojov mera\u0165 a mapova\u0165 n\u00e1\u0161 mozog a jeho kapacitu. Na z\u00e1klade d\u00f4sledn\u00e9ho presk\u00famania n\u00e1\u0161ho mozgu, vedci vedia vytvori\u0165 umel\u00fa inteligenciu, ktor\u00e1 funguje na podobnom princ\u00edpe ako mozog.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        4.6\/5 - (5 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Technika","item":"https:\/\/www.punks.sk\/technika\/#breadcrumbitem"}]}]