Mačka divá je priamym príbuzným našich domácich mačiek. Obýva i lesy na Slovensku, avšak vzhliadnuť toto nádherné divoké zviera, sa nepodarí len tak hocikomu. Je totiž extrémne plachá, no a najmä opatrná. Vyhľadáva staré lesné systémy, kde sa nachádza dostatok úkrytov. Vyhovujú jej hlavne staré a bútľavé stromy, poprípade opustené nory, ktoré zanechali iné zvieratá. Živý sa lovom všetkých druhov hlodavcov a vtákov. Ak sa vyberiete v zime do lesa, všímajte si stopy v snehu. Tie mačacie rozoznáte tak, že v odtlačku nevidíte pazúry. Mačka ich má totiž počas chôdze vždy zasunuté. Líška, alebo vlk, takúto schopnosť nemajú.
V porovnaní s našou mačkou domácou, je o čosi väčšia. Dalo by sa povedať, že stavba jej tela je robustnejšia. Má väčšiu lebku, čo sa prejavuje na veľkosti jej hlavy. Už na prvý pohľad si môžete všimnúť, že má omnoho širšie lícne kosti. Jej fúzy sú v porovnaní s domestikovanými mačkami až takmer dvakrát dlhšie. Sfarbením je nenápadná, prevládajú hnedé, šedé a biele odtiene. Ide o maskovanie, ktoré vo voľnej prírode nevyhnutne potrebuje.
Ako sme už spomenuli, ide o priameho príbuzného našich domácich zvierat. Preto nie je vôbec vylúčené, že môžete mať doma polo- divokú mačku. Kríženiu medzi tou divou a domestikovanou, totiž nič nebráni. Minimálne nie ich genetická výbava. Takže stačí, aby bola mačka v ruji, stretla divokého kocúra a polo- divoké mačiatka sú na svete. Ihneď po narodení, to však nemáte ako zistiť. Typické črty sa objavia neskôr, dokonca až niekedy okolo jedného roka. Najvýraznejším rozdielom je širšia a väčšia hlava, extrémne dlhé fúzy, no a v neposlednom rade povaha. Potomkovia divej mačky môžu byť maznáčikovia, ale ich divoké gény sa jednoducho nezaprú. Preto môžu na niektoré podnety reagovať agresívnejšie, alebo mať omnoho silnejší lovecký pud, ktorý si budú precvičovať na čomkoľvek čo sa pohne. Takéto kríženie je najviac pravdepodobné pri mačkách, ktoré žijú na voľno a zároveň v blízkosti lesov. Nie je totiž obvyklé , aby divá mačka zliezla niekoľko kilometrov do dediny.