Stojí za to hrať hry na mobile?

Predstavte si túto situáciu. Sedíte v čakárni u lekára s množstvom ďalších ľudí, nie je tam žiaden systém ani záruka kedy prídete na rad, pretože „poradie pacientov určuje lekár.“ Vy ste dúfali len v rýchlu návštevu, možno preventívnu prehliadku a namiesto toho tam tvrdnete už tretiu hodinu. Knihu ste si nevzali, prácu tiež nie, jediné čo pri sebe máte je peňaženka, zdravotná dokumentácia a mobil. A práve ten vás môže zachrániť pred umretím na nudu alebo rozčúlenie. Ak práve na takéto prípade máte v zálohe aspoň jednu hru, ktorou dokážete zabiť čas, je to pre vás dobrá správa.

pokemon

Buďme k sebe však úprimní. Takéto situácie sú naozaj výnimočné a každý dobre vie, že väčšina z nás hrá hry v podstate každý deň. V takom prípade už to je naozaj diskutabilné. Ak máte čo iné na práci a vy len strácate čas a tvárite sa, že prejsť to kolo, na ktorom ste sa zasekli, je podstatnejšie ako vaše plány, nie je to v poriadku. Všeobecne by mobilný telefón nemal byť niečo, čo nám bude brať čas na zmysluplnejšie a hlavne podstatnejšie činnosti. Napriek tomu to aj tak je často práve takto.

Ďalšou podstatnou podkapitolou tejto problematiky je stále viac rastúca závislosť mladej generácie. Tá je ochotná minúť na tieto zábavky veľmi veľké množstvo času. My dospelí sa nad tým radi často rozčuľujeme. Zabúdame však, že je to aj naša práca a že za to môžeme aj my. Dieťa sa nudí – tu máš telefón, zahraj sa. Dieťa plače – mobil vyrieši. Dieťa je „otravné“ a vyžaduje pozornosť – toto ho predsa zabaví aj na hodinu. Výsledky nie sú veľmi potešujúce. Rastie generácia závislá na mobiloch. Svoje samozrejme majú k tomu čo povedať aj sociálne siete. Ani hry však nezaostávajú.

maraton

Keď to zosumarizujeme, musíme povedať, že hranie hier na mobiloch skôr škodí ako prospieva. Uberá nám čas, ktorý sa takmer vždy dá využiť lepšie a výnimky z tohto pravidla by sme bezpečne zrátali na prstoch jednej, možno dvoch rúk.